Za každým úspešným podcastom sa ukrýva osobný príbeh. Niektoré vznikli z čistej vášne, iné ako reakcia na prázdno na trhu alebo výzvu v živote.
Minuloročných víťazov Orange Podcast roka 2024 sme sa pýtali, ako sa zrodil ich podcast – a akú spätnú väzbu počas svojho pôsobenia dostávajú. Výsledkom odpovedí je mozaika autentických príbehov, prekvapení, aj úsmevných komentárov, ktoré ukazujú, že za každým podcastom stoja ľudia so silným hlasom aj charakterom.
Ako vznikajú podcasty, ktoré vyhrávajú?
Nie je jeden správny spôsob, ako začať podcast. Práve naopak – začiatky sú často náhodné, intímne, ba až chaotické. Mnohí tvorcovia si spomenuli na svoj „aha moment“ – impulz, ktorý ich priviedol k mikrofónu.
Peter Gecík z Parádnych rozprávok, ktorého podcast sa umiestnil v shortliste za najlepší voľnočasový podcast, začínal úplne prirodzene: „Dcérka si povedala, o čom chce rozprávku, a ja som jej ju nahrával cez Messenger. Keď som videl, ako ju to baví, začal som ich nahrávať ako podcast. Dnes mi píšu aj iné deti, akú rozprávku chcú počuť.“
Aj Vražedné psyché, víťaz kategórie Story pre najlepší naratívny podcast, vzniklo vďaka osobnej potrebe: „Počas pandémie som mal viac času a uvedomil som si, že na Slovensku chýba true crime podcast s hlbším pohľadom. Chcel som prepájať psychológiu, kriminológiu a storytelling.“
Moderátorka Sandra Hemzová z podcastu Skupinová terapia, nominovaného na najlepší podcast o zdraví reagovala na prázdne miesto medzi príliš ľahkým a príliš odborným obsahom: „Všetky podcasty mi prišli ako buď slepačenie alebo extrémna odbornosť. Chcela som niečo medzi – prepájať odbornosť a prežívanie ľudí.“
A potom sú tu aj podcasty, ktorých zrod sprevádzala dávka (seba)irónie ako v prípade podcastu Buzzworld, ktorý sa minulý rok ocitol na shortliste pre najlepší biznisový podcast: „Ozval som sa Gabovi, že poďme skúsiť nahrávať podcast. Odmietol ma. Po pol roku sa vrátil. Nahrali sme pár častí a tak strašne nás to bavilo, že sme si povedali – ideme ďalej, aj keby nás nikto nepočúval.“
No a páni z minuloročného najlepšieho športového podcastu VAR boli vo svojej odpovedi úplne úprimní: „My sme sa jednoducho nudili. Žiadny plán, žiadna inšpirácia. Proces je život.“
Spätná väzba: chvály, hejty a nečakané momenty
Podcastovanie je vďačný formát. Ponúka slobodu, autenticitu a priamy kontakt s publikom. No spolu s tým prichádza aj spätná väzba – niekedy povznášajúca, inokedy poburujúca alebo nečakane vtipná.
Peter Gecík sa podelil o jednu konkrétnu reakciu, ktorá ho pobavila aj zamrzela: „Jedna pani mi napísala, že 3,90 € za predplatné je nenažranosť. Vraj to bolo lepšie, keď boli rozprávky zadarmo. Inak, 3,90 stojí jedno kapučíno.“
Moderátor Richard Mažonas z Vražedného psyché zasa čelil podozreniu, že si všetko vymýšľa: „Najdivnejšia správa bola od človeka, ktorý mi napísal: ‘Super sci-fi príbehy, kde na to chodíte?’ Nechápal, že všetky prípady sú skutočné. Odvtedy viac zdôrazňujem, že pracujeme s reálnymi zdrojmi.“
Podcast Buzzworld zas pristupuje ku kritike svojsky: „Kritika? To je čo za buzzword? Ako chcete kritizovať čistú dokonalosť? Ale keď už, berieme to športovo. Sme predsa len ľudia… o dosť lepší než priemer.“
Zato Sandra bola na začiatku až príliš otvorená spätnej väzbe: „Brala som každú reakciu ako sväté písmo. Potom som sa musela naučiť filtrovať, čo so mnou naozaj rezonuje. Nie každá rada je pre mňa.“
A niektorí si z kritiky robia rovno zábavu, ako napríklad páni z cestovateľského podcastu Choď do…:
„Kritiku ignorujeme. Keď sa niekomu nepáči, nech počúva Bubo. My si stojíme za všetkým, čo povieme – aj keď si to už nepamätáme.“
Tvorcovia podcastov často pripomínajú, že každá epizóda je ako dieťa. Niekedy menej vydarené, inokedy výnimočné, no všetky si zaslúžia zostať súčasťou histórie.
Podcasty vznikajú rôznymi cestami. Niektoré sú výsledkom vášne, iné nudy, ďalšie túžby po zmene. No jedno majú spoločné – za každým z nich stojí konkrétny človek alebo tím, ktorý do toho vkladá srdce. A práve preto ich spätná väzba – nech je akákoľvek – neprestáva prekvapovať a posúvať.